TRI 111 etán a CFC 113 sa historicky využívali vo veľkej miere pri odmasťovaní vo výrobe alebo pri údržbe, pričom CFC 113 bol určený na odmasťovanie a čistenie krehkých podkladov a T 111 na mechanické diely.

Tieto 2 látky boli zakázané z environmentálnych dôvodov.

Keďže trichlóretylén a perchlóretylén boli oba zaradené ako CMR, za T 111 dlho neexistovala náhrada.

HCFC 141 B bol taktiež zakázaný z environmentálnych dôvodov.

Priemyselní aktéri začali teda prirodzene hľadať uhľovodíkové riešenia.

Keďže halogénované, chlórované, brómované alebo fluorované rozpúšťadlá boli horľavé s vynikajúcou odmasťovacou schopnosťou a veľmi vysokou rýchlosťou vyparovania, uhľovodíkové rozpúšťadlá majú rýchlosť vyparovania spojenú s ich bodom vzplanutia; čím rýchlejší chceme čas schnutia, tým nižší je bod vzplanutia a schopnosť rozpúšťadla je obmedzená.

Nie sú použiteľné v plynnej fáze. Ani v ultrazvukových nádobách, keď je ich bod vzplanutie nižší ako 80 °C, v takomto prípade sa môžu použiť aj na strojoch A3.

Z dôvodu nedávnej zmeny klasifikácie uhľovodíkových rozpúšťadiel v dôsledku nariadenia CLP, „Môže byť smrteľný po požití“, H304, a hoci sa riziko obmedzuje na prípad vypitia alebo odčerpávania (pozri oddiel o regulačných aspektoch, pododdiel toxikologické aspekty, názov riziko požitia H 304), používatelia vyhľadávajú „rozpúšťadlá“ bez piktogramov o nebezpečnosti.